Slovensko zachránia iba okamžité peniaze

Autor: Tomáš Drucker | 12.7.2020 o 21:15 | (upravené 12.7.2020 o 22:34) Karma článku: 2,21 | Prečítané:  781x

Podnikateľské kilečko je fajn, ale Slovensko potrebuje aj skutočnú prvú pomoc. Tá má byť rýchla a plošná.

Slovensko tento rok postihne šiesty najhorší prepad hospodárskej výkonnosti z celej Európskej únie. Náš prepad bude takmer taký zlý ako v krajinách ťažko zasiahnutých epidémiou (Taliansko a Španielsko) alebo silno závislých na turistike, ktorá sile utrpela kvôli cestovným obmedzeniam (Chorvátsko, Portugalsko, Francúzsko).

To, že sme sa dostali v dôsledku protipandemických opatrení do ekonomického útlmu sa možno dalo vyriešiť aj lepšie, ale v zásade sa tomu nedalo vyhnúť. V čom však úplne zlyhávame je okamžitá pomoc, ktorú potrebujú domácnosti, aby sa výrazne nespomalila spotreba a podnikatelia ako motor ekonomiky. Najvážnejšiu chybu vnímam v nepochopení tejto zložky pomoci, ktorá má byť predovšetkým rýchla a plošná (helicopter money). Namiesto toho sa vytvorili komplikované kritériá, výkazy a posudzovania, ktoré zabrzdia aj rýchlosť aj rozsah pomoci.

Ak nedôjde k zmene vládnej politiky, kríza ťažko postihne státisíce slovenských rodín a jednotlivcov. Dnes ešte mnohí veria, že to zvládneme bez väčšej ujmy, ale žiaľ z aktuálnych makro čísiel nenaznačuje nič, prečo by začiatok budúceho roka nemal byť pre mnohé rodiny veľmi zlou perspektívou. 

Aj preto som sa zapojil do činnosti širšej pracovnej skupiny na pôde Centra pre verejnú politiku, ktorej úlohou bolo prísť s návrhom takého súboru opatrení, ktoré by pomohli naštartovať vnútorný dopyt a hospodársky prepad utlmiť. Následne je potrebné realizovať viacero opatrení na zmenu hospodárskej politiky štátu.  

Naším prvým návrhom je poslať rodinám okamžitý jednorazový príspevok 150 eur na každé dieťa. Toto opatrenie sme zvolili ako gesto voči rodičom, keďže tí mali často najväčšie nečakané náklady (niektoré ľahšie, niektoré menej ľahko vyčísliteľné) v súvislosti s krízou (starostlivosť o dieťa doma, horšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti).

Toto opatrenie by podľa ekonomickej teórie aj praxe zároveň mali patriť k najúčinnejším z hľadiska povzbudenia domácej spotreby, kvôli tomu, akú štruktúru výdavkov majú mladé rodiny. Mimochodom, niekoľko dní po tom, ako sme tento súbor opatrení zverejnili, podobné opatrenie schválil aj nemecký parlament (len suma je vyššia, 300 eur).

Ďalej navrhujeme zaviesť vyššie stropy na tzv. kurzarbeit, tak, aby ten najvyšší bol 1400 eur. Tým by sme sa takmer dostali na úroveň susednej Českej republiky. Rozdiel oproti doterajším stropom navrhujeme pracovníkom preplatiť aj spätne.

Tretím navrhovaným opatrením je odpustenie a preplatenie minimálnych odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Nie je to nijak výnimočné opatrenie, kopíruje prax iných krajín, vrátane susednej Českej republiky.

Okrem toho navrhujeme každému živnostníkovi, ktorý mal aktívnu živnosť k 11.3.2020 poslať jednorazový plošný príspevok 900 eur. Plošné príspevky živnostníkom či mikro podnikom (do 10 zamestnancov) už od začiatku kríz praktikuje celý rad krajín. Ide o administratívne jednoduché, rýchle opatrenie, ktoré by malo byť veľmi účinné pre udržanie zamestnanosti a dopytu. 

Piatym opatrením je jednorazový kompenzačný príspevok samosprávam vo výške 45 eur na obyvateľa. Opäť nejde o nič nezvyčajné, v dňoch, keď sme o tomto opatrení diskutovali, ho zaviedla česká vláda, dokonca aj vo veľmi podobnej výške. 

Zmyslom tohto príspevku je samosprávam vykryť obrovské výpadky v podielových daniach a udržanie hladiny bežných výdavkov. Inou kategóriou sú investície, tam treba zvoliť ďalšie, dodatočné nástroje.

Šiestym opatrením je vytvorenie technologického fondu na podporu domácej výroby s vysokou pridanou hodnotou. Fond my mal preplácať niektoré druhy investícií, či firmy podporiť kapitálovým vstupom. Táto podpora sa má týkať len firiem s dlhodobo vysokou úrovňou vlastných inovácií a vývoja.

Navrhujeme tiež dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty pre stravovacie zariadenia na 10 percent, a to do konca roku 2021.

Ďalšie opatrenie nie je finančné, ale manažérske. Žiadame, aby vláda prijala povinnosť každý mesiac schváliť správu o plnení cieľov stimulácie domácej ekonomiky. Od začiatku krízy totiž vidíme obrovský nesúlad medzi vyhlasovanými cieľmi toho, aké objemy financií chce vláda v ekonomike umiestniť a realitou. V prípade, že sa ciele nenapĺňajú, treba prijať korekčné opatrenia.

Deviatym opatrením je program na podporu zamestnanosti, a to v sume pol miliardy eur. Zmyslom programu by malo byť vytvárať dočasné programy zamestnanosti, napríklad v malých investíciách do infraštruktúry (opravy ciest, parkovísk, ihrísk a podobne).

A, po desiate, žiadame vládu, aby jasne deklarovala, že posunie splátky za stíhačky F-16 o dva roky. Takýto druh kontraktov, ak sú štandardne pripravené, obsahuje aj klauzuly o vyššej moci. Do tejto kategórie by mala spadať aj pandémia. 

Predstavitelia vlády totiž doteraz vydávali len nejasné vyjadrenia o tom, že budú s americkou stranou diskutovať o zmene splátkového kalendára. To podľa nás nestačí. Kontrakt síce plniť treba, ale zároveň musíme jasne povedať, že v najbližšej dobe, do konca roka 2021, Slovenská republika vzhľadom na mimoriadnu situáciu splátky zaplatiť nemôže.

Takto ušetrené prostriedky treba investovať predovšetkým do zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Zdravotníctvo je dnešnou situáciou mimoriadne ohrozené a prejavuje sa tu naša dlhodobá zraniteľnosť. Už dnes badať silný nápor agentúr, ktoré sa snažia získavať našich medicínskych pracovníkov pre prácu v zahraničí či už Českej republike, Nemecku a iných krajín, ktoré si práve v dôsledku boja s Covid-19 uvedomili slabiny a nedostatky svojich zdravotných systémov a budú ich chcieť posilniť v personálnej oblasti. Jednoznačne, ak sme sa doteraz naťahovali o zdroje v zdravotníctve, musíme si teraz uvedomiť, že hrozby odlivu našich lekárov a ostatných zdravotníckych profesionálov sú ešte vyššie.  

Tento súbor desiatich opatrení považujem za veľmi vyvážený a dobre cielený. Rád som sa zúčastnil diskusie s ekonómami, ale i zástupcami iniciatív či odborov, ktorí sa na koncipovaní návrhu či pripomienkovaní zúčastnili.

Na záver chcem dodať, že Slovenská republika na takéto opatrenia rozhodne má dostatok zdrojov. Teoreticky by ich pokryli dokonca čisto zdroje, ktoré nám ostali z eurofondov a mali by sme ich v dohľadnej dobe minúť, hoci reálne bude musieť byť štruktúra trochu iná.

Vzhľadom na to, koľko dnes dávajú do svojich ekonomík iné krajiny, sa aj súbor našich opatrení dá nazvať minimálny. Určite ešte budú musieť prísť opatrenia ďalšie, ide o to, aby kroky prvej pomoci, boli naozaj rýhle a aby pomoc bola čo najviac plošná. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?